Berlín 8. júla (TASR) – Plynovod Nord Stream 1, ktorým prúdi do Nemecka väčšina ruského plynu, bude od pondelka (11. 7.) odstavený z dôvodu bežnej údržby. Vláda v Berlíne má však čoraz väčšie obavy, že sa už dodávky cez toto potrubie neobnovia. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Nemecko už pociťuje dôsledky obmedzených dodávok energie z Ruska pre vojnu na Ukrajine. Mnohé domácnosti a firmy už uťahujú termostaty alebo stmievajú svetlá.
V najväčšej európskej ekonomike panuje nervozita, pretože hrozí, že plánovaná 10-dňová odstávka životne dôležitého plynovodu Nord Stream 1 situáciu ešte zhorší. "Nedá sa vylúčiť žiadny scenár," varoval minister hospodárstva Robert Habeck.
Mnohé podniky a miestne úrady, ktoré čelia riziku, že ruské dodávky sa už nikdy nevrátia na predchádzajúcu úroveň, prišli s krízovými plánmi.
Carsten Knobel, šéf výrobcu spotrebnej chémie Henkel, pre média povedal, že tí zamestnanci, ktorým to ich pracovné zaradenie umožňuje, sa možno vrátia k práci z domu, ako počas pandémie ochorenia COVID-19.
VCI, obchodná skupina, ktorá zastupuje nemecký chemický priemysel silne závislý od plynu, sa pripravuje na "najhorší možný scenár".
Chemický gigant BASF medzitým zvýšil pravdepodobnosť nútených dovoleniek ako počas pandémie v roku 2020.
Rusko už v uplynulých týždňoch znížilo dodávky cez plynovod Nord Stream 1 o 60 % s odvolaním sa na technické problémy, ktoré Berlín označil za zásterku pre politické rozhodnutie. Výsledkom však je, že nemecké zásobníky plynu sa plnia pomalším tempom ako zvyčajne. Krajine tak podľa Habecka hrozí nedostatok plynu.
"Ak prestaneme dostávať plyn z Ruska, aktuálne uskladnené množstvá budú postačovať len na jeden alebo dva mesiace," povedal Klaus Müller, prezident spolkovej sieťovej agentúry. Spotrebitelia "utrpia šok", keď dostanú list od svojho dodávateľa energie s účtom asi trikrát vyšším ako zvyčajne, dodal.
Vo štvrtok (7. 7.) dolná komora nemeckého parlamentu Bundestag schválila plán na vypnutie teplej vody vo svojich kanceláriách a udržiavanie teploty vzduchu nie vyššej ako 20 stupňov Celzia počas zimy.
Plány na úsporu energie spustili aj viaceré miestne úrady. Bavorské mesto Augsburg vyplo fontány, v noci zatemnilo fasády verejných budov a diskutuje o vypnutí niektorých nedostatočne používaných semaforov.
Bytové družstvo Drážďany pritiahlo pozornosť celoštátnych médií, keď oznámilo, že obmedzí teplú vodu na určitú dennú dobu.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa Nemecku podarilo znížiť podiel dodávok zemného plynu z Ruska z 55 % na približne 35 %. Ale plyn sa podieľa viac ako 50 % na vykurovaní v Nemecku.
V snahe ďalej znížiť svoju závislosť od ruského plynu vyčlenilo Nemecko miliardy eur na nákup skvapalneného zemného plynu (LNG) od producentov, ako sú Katar alebo USA. No v prípade úplného zastavenia dodávok z Ruska bude musieť Nemecko podľa Habecka "urobiť veľmi ťažké spoločenské rozhodnutia".
Koniec dodávok ruského plynu s najväčšou pravdepodobnosťou uvrhne krajinu do bolestivej recesie, pričom výkon ekonomiky by sa medzi rokmi 2022 a 2023 podľa nedávnej prognózy popredných ekonomických inštitútov znížil o 6,5 %. Nárast cien energií viedol v júni k prvému mesačnému schodku obchodnej bilancie Nemecka za tri desaťročia, čo je už možno prvý náznak väčších otrasov, ktoré ešte len prídu.
Možnosť úplného odstavenia Nord Stream 1 vyvoláva nervozitu v Nemecku
- Júl 8, 2022
Najčítanejšie správy
-
Titul EY Podnikateľ roka 2025 získal zakladateľ spoločnosti Maslen -
ŠÚ SR: Hrubý domáci produkt vlani vzrástol o 0,8 %, najmenej za tri roky -
Auto: Šéfka podnikovej rady v skupine Volkswagen je otvorená zbrojárskej výrobe -
IT: Holandská polícia a Europol zatvorili online trhovisko s kradnutými údajmi -
FS: O akreditáciu na digitálneho poštára sa uchádza už takmer 30 subjektov -
Sociálne: Bundestag schválil reformu podpory v nezamestnanosti -
Európska komisia zvažuje finančne pomôcť Ukrajine pri oprave ropovodu Družba -
Projekt FIIT STU zlepšuje metódy AI pre diagnostiku chorôb mozgu a očí -
Členské štáty EÚ definitívne schválili klimatický cieľ bloku do roku 2040 -
Nemecká centrálna banka za vlaňajšok vykázala stratu 8,6 miliardy eur
-
ŠÚ SR: Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vlani dosiahla 1620 eur -
Finálnu podobu prvej 80-metrovej budovy v Trnave určí architektonická súťaž -
ÚVSR: V pondelok bola prvá koordinačná porada k obnove výroby hliníka v Slovalco -
E. Tomáš: Minimálna mzda sa v budúcom roku zvýši na 972 eur -
Paloma novou investíciou upevňuje vedúce postavenie v regióne -
Hackeri ukradli lekárske údaje o viac než 15 miliónoch ľudí -
Prieskum: Slovákom chýba finančná istota aj pri vyšších príjmoch -
SLASPO: Poisťovne evidujú takmer 790 škôd z nedávneho zemetrasenia -
Z panelákov je v Česku investičný hit, zdražujú rýchlejšie než novostavby -
Monitor: E.Tomáš: Živnostníci s príjmom do 3000 eur ročne by nemali platiť odvody
-
Auto: Šéfka podnikovej rady v skupine Volkswagen je otvorená zbrojárskej výrobe -
ŠÚ SR: Hrubý domáci produkt vlani vzrástol o 0,8 %, najmenej za tri roky -
Projekt FIIT STU zlepšuje metódy AI pre diagnostiku chorôb mozgu a očí -
FS: O akreditáciu na digitálneho poštára sa uchádza už takmer 30 subjektov -
IT: Holandská polícia a Europol zatvorili online trhovisko s kradnutými údajmi -
Európska komisia zvažuje finančne pomôcť Ukrajine pri oprave ropovodu Družba -
Sociálne: Bundestag schválil reformu podpory v nezamestnanosti -
Nemecká centrálna banka za vlaňajšok vykázala stratu 8,6 miliardy eur -
Členské štáty EÚ definitívne schválili klimatický cieľ bloku do roku 2040 -
Titul EY Podnikateľ roka 2025 získal zakladateľ spoločnosti Maslen