Bratislava 23. marca (TASR) - Väcšina bytov na Slovensku je vykurovaných plynom. Z celkového poctu 2,23 milióna bytov je takmer 1,5 milióna (66,22 %) vykurovaných plynom. Pevné palivo na vykurovanie stále používa 21,3 % slovenských domácností, najviac v Žilinskom kraji. Medzi ekologicky zodpovednejších pri vykurovaní bytov patrí Trnavský kraj. Vyplýva to z údajov Scítania obyvatelov domov a bytov (SODB) 2021, ktoré vykonal Štatistický úrad SR. Informovala o tom hovorkyna pre SODB 2021 Jasmína Stauder.
"V Slovenskej republike je 2.235.586 bytov. Z toho je 1.480.472 (66,22 %) vykurovaných plynom. Pevné palivo stále využíva ako zdroj na vykurovanie 476.621 (21,3 %) bytov na Slovensku. Viac ako 100.000 bytov je vykurovaných elektrinou (4,5 %) a 19.383 (0,8 %) bytov je bez kúrenia," priblížila údaje Stauder.
Vykurovanie plynom najviac dominuje v Bratislavskom kraji, kde je takto vykurovaných takmer 87 % bytov. Nasleduje Nitriansky kraj, kde plyn na kúrenie používa necelých 79 % domácností. Na tretom mieste sa umiestnil Trnavský kraj, kde plynom kúria takmer v 70 % bytov. Najmenej bytov vykurovaných plynom je v Žilinskom kraji (37 %), kde domácnosti používajú najmä pevné palivo.
"V použití pevného paliva ako zdroja energie na vykurovanie dominuje Žilinský kraj, kde je neekologické pevné palivo dokonca dominantným spôsobom vykurovania bytov. Viac ako 43 % bytov je vykurovaných pevným palivom," priblížila Stauder. Nasleduje Banskobystrický kraj, kde vykuruje pevným palivom viac ako 35,4 % bytov. Najmenej domácností vykurovaných pevným palivom je v Bratislavskom kraji (1,81 %).
Naopak, medzi ekologicky zodpovednejších pri vykurovaní bytov patrí Trnavský kraj, ktorý využíva najvyšší podiel obnovitelných zdrojov. "Kraj má s 27,5 % najvyšší podiel obnovitelných zdrojov energie (hlavne biomasy) použitých na vykurovanie v rámci SR," uviedla Stauder. Na druhom mieste vo využití obnovitelných zdrojov energie na vykurovanie bytov skoncil Nitriansky kraj.
Ekologickejšie zdroje vykurovania by sa postupne mali rozširovat aj do dalších domácností. Európsky parlament totiž prijal novú podobu regulácie energetickej efektivity budov. Cielom revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 výrazne znížit emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore budov v EÚ a do roku 2050 dosiahnut jeho klimatickú neutralitu.
Clenské štáty budú musiet postupne prijat opatrenia na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia.
