Davos 22. januára (TASR) - Švajčiarska centrálna banka (SNB) má stále priestor na znižovanie úrokových sadzieb a nie je vylúčená ani ich redukcia do negatívneho teritória, ak by sa inflácia spomalila na príliš nízku úroveň. Povedal to v stredu na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose predseda predstavenstva SNB Martin Schlegel.
"V súčasnosti dosahuje hlavná úroková sadzba 0,5 %," uviedol Schlegel pre agentúru Reuters. "To znamená, že stále máme určitý manévrovací priestor". Zároveň nevylúčil ani možnosť opätovne sa vrátiť do negatívneho teritória. V ňom sa hlavná úroková sadzba nachádzala takmer osem rokov od decembra 2014 do septembra 2022.
"Nikto vo Švajčiarsku nemá rád záporné úrokové sadzby. Ani švajčiarska centrálna banka ich neobľubuje, ak to však budeme musieť urobiť, tak to opäť urobíme," povedal Schlegel.
Miera inflácie dosiahla vo Švajčiarsku v decembri 0,6 %, čo znamená návrat na najnižšiu infláciu od roku 2021. Túto úroveň rastu spotrebiteľských cien zaznamenalo Švajčiarsko predtým v októbri, v novembri sa potom inflácia mierne zrýchlila na 0,7 %. Od septembra sa však vytrvalo drží pod 1 % a štvrtý mesiac po sebe tak dosiahla spodnú časť inflačného cieľa švajčiarskej centrálnej banky stanoveného v rozpätí 0 až 2 %. V samotnom rozpätí sa inflácia v krajine drží od júna 2023.
V decembri minulého roka švajčiarska centrálna banka znížila kľúčovú úrokovú sadzbu z 1 % na 0,5 %. Bola to najvýraznejšia redukcia za viac než desať rokov, pričom trhy očakávajú ďalšie zníženie tento rok. Či bude nevyhnutné pokračovať v redukcii sadzieb, to sa podľa Schlegela uvidí na ďalšom zasadnutí SNB v marci.
"V tejto chvíli sú menové podmienky adekvátne, uvidíme potom," povedal s tým, že aj keď clá, o ktorých hovorí nový americký prezident Donald Trump, budú mať na infláciu vo Švajčiarsku iba minimálny vplyv, môžu ovplyvniť vývoj kurzu švajčiarskeho franku. Ten totiž v časoch globálnych neistôt slúži ako bezpečný prístav.
"Vždy, keď dôjde ku kríze, investori majú tendenciu nakupovať švajčiarske franky," povedal Schlegel. "To má potom, samozrejme, určitý vplyv na menovú politiku vo Švajčiarsku," dodal.
"V súčasnosti dosahuje hlavná úroková sadzba 0,5 %," uviedol Schlegel pre agentúru Reuters. "To znamená, že stále máme určitý manévrovací priestor". Zároveň nevylúčil ani možnosť opätovne sa vrátiť do negatívneho teritória. V ňom sa hlavná úroková sadzba nachádzala takmer osem rokov od decembra 2014 do septembra 2022.
"Nikto vo Švajčiarsku nemá rád záporné úrokové sadzby. Ani švajčiarska centrálna banka ich neobľubuje, ak to však budeme musieť urobiť, tak to opäť urobíme," povedal Schlegel.
Miera inflácie dosiahla vo Švajčiarsku v decembri 0,6 %, čo znamená návrat na najnižšiu infláciu od roku 2021. Túto úroveň rastu spotrebiteľských cien zaznamenalo Švajčiarsko predtým v októbri, v novembri sa potom inflácia mierne zrýchlila na 0,7 %. Od septembra sa však vytrvalo drží pod 1 % a štvrtý mesiac po sebe tak dosiahla spodnú časť inflačného cieľa švajčiarskej centrálnej banky stanoveného v rozpätí 0 až 2 %. V samotnom rozpätí sa inflácia v krajine drží od júna 2023.
V decembri minulého roka švajčiarska centrálna banka znížila kľúčovú úrokovú sadzbu z 1 % na 0,5 %. Bola to najvýraznejšia redukcia za viac než desať rokov, pričom trhy očakávajú ďalšie zníženie tento rok. Či bude nevyhnutné pokračovať v redukcii sadzieb, to sa podľa Schlegela uvidí na ďalšom zasadnutí SNB v marci.
"V tejto chvíli sú menové podmienky adekvátne, uvidíme potom," povedal s tým, že aj keď clá, o ktorých hovorí nový americký prezident Donald Trump, budú mať na infláciu vo Švajčiarsku iba minimálny vplyv, môžu ovplyvniť vývoj kurzu švajčiarskeho franku. Ten totiž v časoch globálnych neistôt slúži ako bezpečný prístav.
"Vždy, keď dôjde ku kríze, investori majú tendenciu nakupovať švajčiarske franky," povedal Schlegel. "To má potom, samozrejme, určitý vplyv na menovú politiku vo Švajčiarsku," dodal.
