EDA: Napriek miliardám z Bruselu neboli hlavné problémy trhu práce EÚ vyriešené

Brusel/Luxemburg 26. marca (TASR) - Štáty EÚ len čiastočne riešili svoje problémy na trhu práce prostredníctvom reforiem, ku ktorým sa zaviazali v plánoch obnovy cez Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) vo výške 650 miliárd eur zriadeného po pandémii koronavírusu. Uviedol to v stredu Európsky dvor audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.
Prvý audit EDA zameraný na účinnosť reforiem vykonaných v rámci RRF zistil, že reformy dosiahli určité výsledky, ale polovica odporúčaní sa buď nerealizovala alebo len okrajovo. V dôsledku toho niektoré krajiny neriešili štrukturálne výzvy, ktoré majú význam pre občanov, ako je integrácia zraniteľných skupín na trh práce alebo presun daňového zaťaženia zo zdaňovania práce.
EÚ prostredníctvom RRF prepojila financovanie členských štátov s vykonávaním hospodárskych a sociálnych reforiem, vrátane tých na trhu práce, a politiky zamestnanosti. Členské štáty, aby mohli získať financie EÚ, sa zaviazali uskutočniť sériu investícií a reforiem.
„V oblasti politík trhu práce reformy neriešia niektoré štrukturálne problémy, ktoré sú pre občanov EÚ dôležité. Zatiaľ nie sú k dispozícii dôkazy o tom, že by približne polovica reforiem viedla k hmatateľným výsledkom alebo mala vplyv na trh práce členských štátov,“ uviedla v správe pre médiá Ivana Maletičová, členka EDA zodpovedná za tento audit. Pripomenula, že „peniaze z Bruselu“ mali viesť k dôležitým štrukturálnym reformám a posilniť odolnosť národných ekonomík.
Podľa EDA plány obnovy a odolnosti členských štátov obsahujú spolu takmer 100 reforiem trhu práce rôzneho rozsahu a ambícií. Reformy sa v podstatnej miere zaoberali len 40 percentami príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny, okrajovo sa zaoberali 26 percentami týchto odporúčaní a 34 percent odporúčaní sa do reforiem členských štátov vôbec nedostalo.
Audítori zdôraznili, že odporúčaniami, ktoré sa týkali trhu práce, sa vo svojich reformách financovaných z RRF v plnom rozsahu nezaoberal žiadny z členských štátov.
Implementácia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti však stále prebieha a mnohé reformy trhu práce ešte neboli dokončené.
Reformy vo všeobecnosti priniesli očakávané výstupy, čiže boli prijaté nové právne predpisy. Pre asi polovicu reforiem, napríklad v oblasti celoživotného vzdelávania, podpory uchádzačov o zamestnanie a zlepšenia pomoci v nezamestnanosti, však členské štáty neboli schopné doložiť výsledky a je ťažké posúdiť vplyv reforiem v praxi, pretože na to často neexistujú vhodné ukazovatele.
Audítori vyzývali Európsku komisiu, aby stanovila rámec na hodnotenie výsledkov a účinnosti reforiem a zabezpečila, aby sa členské štáty kľúčovými problémami riadne zaoberali. Komisia by mala skontrolovať či míľniky a ciele zahŕňajú všetky podstatné časti reforiem.
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bol zriadený v roku 2021 ako dočasný nástroj financovania pandemickej krízy. Ukončený bude v roku 2026.
Politika práce a zamestnanosti je v kompetencii členských štátov EÚ, eurokomisia však každoročne v rámci európskeho semestra predkladá návrhy odporúčaní pre členské štáty. Odporúčania sa zaoberajú aj štrukturálnymi problémami v politikách zamestnanosti.