Orbánov cenový strop potravín sa zameriava na zahraničných maloobchodníkov

Tiszaroff 30. marca (TASR) - Maďarský premiér Viktor Orbán v snahe upokojiť hnev verejnosti nad prudko rastúcou infláciou zaviedol cenové kontroly niektorých základných potravín predávaných v supermarketoch. Obnovil tak svoj boj proti nadnárodným spoločnostiam, konštatuje agentúra AFP, od ktorej správu prevzala TASR.
Ekonómovia tvrdia, že opatrenie môže spotrebiteľom priniesť krátkodobú úľavu, no mnohým vidieckym oblastiam, kde nesídlia veľké reťazce, prinesie len malú pomoc.
"Malé obchody to neovplyvní, iba veľké nadnárodné spoločnosti a my tam nechodíme," povedala dôchodkyňa Erzsébet Riszticsová z dediny Tiszaroff v jednom z najchudobnejších regiónov Maďarska. Riedka autobusová doprava jej bráni nakupovať v okolitých mestách.
Inflácia v Maďarsku vo februári dosiahla 5,7 % a bola najvyššia v celej 27-člennej Európskej únii (EÚ), kde spotrebiteľské ceny vzrástli v priemere o 2,7 %.
V polovici marca Orbán, ktorého čakajú voľby na budúci rok, zaviedol cenový strop na 30 základných potravín v supermarketoch. Tie si tak môžu pripočítať prirážku len 10 % k cenám, za ktoré ich nakupujú vo veľkoobchode. Opatrenie, ktoré zahŕňa potraviny ako vajcia, mlieko a mäso, oslobodzuje maloobchodníkov s menšími ročnými príjmami, čím sa de facto netýka malých lokálnych obchodov.
Krátko po tom, ako opatrenia nadobudli účinnosť, Orbán obvinil zahraničných maloobchodníkov z „drancovania Maďarov nadmerným a neodôvodneným zvyšovaním cien“. Poukázal pritom na marže vo výške 42 % na kuracie krídelká alebo 70 % na jogurty. Cieľom opatrení je podľa neho zasiahnuť maloobchodníkov, ktorí sa „starajú iba o zisk“.
V maďarskom maloobchodnom sektore dominujú veľké európske reťazce ako Spar, Lidl a Tesco. Orbán od svojho návratu k moci v roku 2010 opakovane kritizoval veľké reťazce, ktoré prekvitali a vytláčali lokálnych predajcov. Vláda sa uchýlila k zavedeniu protekcionistických opatrení vrátane dane z veľkých ziskov, ako aj dočasných cenových stropov.
Minulý rok rakúsky Spar obvinil maďarskú vládu z diskriminácie zahraničných spoločností, pričom najvyšší súd EÚ rozhodol v jeho prospech.
Maďarské obchodné združenie, ktoré zastupuje veľkých maloobchodníkov, odmietlo obvinenia vlády zo ziskuchtivosti. Skupina tvrdí, že ich zisky klesli alebo sa zmenili na straty, keďže musia na rozdiel od menších maďarských konkurentov platiť daň z obratu.
Spar očakáva, že cenové stropy budú mať za následok dodatočnú mesačnú záťaž vo výške približne 3,7 milióna eur. Gabriella Heiszlerová, šéfka maďarskej dcérskej spoločnosti Spar, varovala pred drastickými opatreniami, ako je potenciálne prepúšťanie, „ak sa súčasné regulačné prostredie nezlepší“.
Ekonómovia upozorňujú, že maloobchodníci môžu zvýšiť ceny iných potravín, aby nahradili stratené príjmy, čo v konečnom dôsledku vyvolá opačný efekt.
Podľa údajov Eurostatu bolo Maďarsko v roku 2023 po Bulharsku na poslednom mieste v spotrebe domácností v rámci EÚ.