Bratislava 5. novembra (TASR) - Slovensko nemá vhodné podmienky na výrobu dostatočného množstva nízkoemisného vodíka a pokiaľ má splniť ciele vychádzajúce z európskej smernice RED III (o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov), bude musieť veľkú časť tohto vodíka dovážať. Vyplýva to z materiálu Rozvoj vodíkového ekosystému na Slovensku spolu so strednodobými a dlhodobými produkčnými scenármi až do roku 2050, ktorý v stredu schválila vláda.
„Aj pri odporúčanom scenári WAM (scenár s ďalšími opatreniami) bude SR v roku 2050 pokrývať z dovozu približne 80 % potreby vodíka,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v schválenom materiáli. Na zabezpečenie približne 20 % domácej výroby do roku 2050 bude podľa rezortu potreba inštalovať okolo 543 megawattov (MW) obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a 431 MW nízkoemisných zdrojov pre napájanie elektrolyzérov s celkovým výkonom okolo 733 MW.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) po rokovaní vlády zdôraznila, že vodík predstavuje jednu z možností dekarbonizácie a môže prispieť k splneniu cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v rámci uhlíkovej neutrality do roku 2050.
„Naším cieľom je dnes preto vytvoriť stabilný rámec, ktorý umožní jeho reálne využitie v našom priemysle, energetike i v doprave. Smerujeme k tomu, aby sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré dokážu vyrábať obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík, plniť záväzky z RED III, ale na druhej strane chceme poukázať aj na potrebu zreálnenia týchto cieľov - dosiahnutie cieľov v niektorých prípadoch bude možné len pri vysokých nákladoch a investíciách,“ dodala.
Najväčšia pozornosť bola pri príprave materiálu venovaná cieľom do roku 2030 a 2035, kde je podľa MH možné pomerne reálne odhadnúť situáciu, na rozdiel od roku 2050, kde sa pohybujeme skôr v rovine simulácií.
Na základe cieľov RED III by malo Slovensko do roku 2030 nahradiť najmenej 47.000 ton fosílneho vodíka vyrábaného zo zemného plynu obnoviteľným alebo nízkouhlíkovým palivom. „Z dôvodu štruktúry priemyslu využívajúceho vodík bude splnenie cieľov smernice RED III pre Slovensko veľmi veľkou výzvou,“ zdôraznil rezort hospodárstva.
Okrem nahradenia fosílneho vodíka priamo vo výrobných procesoch chemických spoločností je jednou z hlavných možností dekarbonizácie využitie vodíka v doprave. Materiál, ktorý bude východiskom pre revíziu Národnej vodíkovej stratégie, ráta do roku 2030 s využívaním 272 vozidiel a súprav, z toho má byť 30 osobných áut, desať dodávok, 100 autobusov, 50 nákladných vozidiel, 80 ťahačov a dve železničné jednotky.
Do roku 2035 sa má počet vozidiel a súprav na vodíkový pohon zvýšiť na 7250, z toho má byť 3200 osobných áut, 560 dodávok, 561 autobusov, 1620 nákladných vozidiel, 1300 ťahačov a osem železničných jednotiek.
Náklady na elektrolyzéry, dopravné prostriedky a infraštruktúru, ako sú čerpacie stanice, potrubia, skladovanie, majú vyskočiť na 2,9 miliardy eur eur pri stratégii s 80 % importom. Náklady na zdroje energií (OZE, jadro) však v tomto nie sú zarátané.
„Aj pri odporúčanom scenári WAM (scenár s ďalšími opatreniami) bude SR v roku 2050 pokrývať z dovozu približne 80 % potreby vodíka,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v schválenom materiáli. Na zabezpečenie približne 20 % domácej výroby do roku 2050 bude podľa rezortu potreba inštalovať okolo 543 megawattov (MW) obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a 431 MW nízkoemisných zdrojov pre napájanie elektrolyzérov s celkovým výkonom okolo 733 MW.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) po rokovaní vlády zdôraznila, že vodík predstavuje jednu z možností dekarbonizácie a môže prispieť k splneniu cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v rámci uhlíkovej neutrality do roku 2050.
„Naším cieľom je dnes preto vytvoriť stabilný rámec, ktorý umožní jeho reálne využitie v našom priemysle, energetike i v doprave. Smerujeme k tomu, aby sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré dokážu vyrábať obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík, plniť záväzky z RED III, ale na druhej strane chceme poukázať aj na potrebu zreálnenia týchto cieľov - dosiahnutie cieľov v niektorých prípadoch bude možné len pri vysokých nákladoch a investíciách,“ dodala.
Najväčšia pozornosť bola pri príprave materiálu venovaná cieľom do roku 2030 a 2035, kde je podľa MH možné pomerne reálne odhadnúť situáciu, na rozdiel od roku 2050, kde sa pohybujeme skôr v rovine simulácií.
Na základe cieľov RED III by malo Slovensko do roku 2030 nahradiť najmenej 47.000 ton fosílneho vodíka vyrábaného zo zemného plynu obnoviteľným alebo nízkouhlíkovým palivom. „Z dôvodu štruktúry priemyslu využívajúceho vodík bude splnenie cieľov smernice RED III pre Slovensko veľmi veľkou výzvou,“ zdôraznil rezort hospodárstva.
Okrem nahradenia fosílneho vodíka priamo vo výrobných procesoch chemických spoločností je jednou z hlavných možností dekarbonizácie využitie vodíka v doprave. Materiál, ktorý bude východiskom pre revíziu Národnej vodíkovej stratégie, ráta do roku 2030 s využívaním 272 vozidiel a súprav, z toho má byť 30 osobných áut, desať dodávok, 100 autobusov, 50 nákladných vozidiel, 80 ťahačov a dve železničné jednotky.
Do roku 2035 sa má počet vozidiel a súprav na vodíkový pohon zvýšiť na 7250, z toho má byť 3200 osobných áut, 560 dodávok, 561 autobusov, 1620 nákladných vozidiel, 1300 ťahačov a osem železničných jednotiek.
Náklady na elektrolyzéry, dopravné prostriedky a infraštruktúru, ako sú čerpacie stanice, potrubia, skladovanie, majú vyskočiť na 2,9 miliardy eur eur pri stratégii s 80 % importom. Náklady na zdroje energií (OZE, jadro) však v tomto nie sú zarátané.
