Blanár: Rakúsko a SR sa chcú viac venovať vzájomným infraštrukturálnym projektom

Bratislava 23. apríla (TASR) - Slovensko a Rakúsko chcú zintenzívniť komunikáciu medzi krajinami. Zamerať sa chcú najmä na infraštrukturálne projekty, aby bolo cestné či železničné prepojenie medzi krajinami lepšie. Vyplýva to z vyjadrenia šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára (Smer-SD) po bilaterálnom rokovaní s ministerkou pre európske a medzinárodné záležitosti Rakúska Beate Meinl-Reisingerovou.
Blanár považuje aktuálne prepojenie medzi krajinami za nedostatočné. Ako uviedol, cieľom oboch strán je na najbližšom zasadnutí zadefinovať, aké infraštrukturálne projekty je potrebné medzi Rakúskom a Slovenskom spoločne vybudovať a zafinancovať. Na spoločné projekty by podľa neho mohlo byť alokovaných viac financií. Zdôraznil, že lepšie prepojenie krajín pomôže prihraničnému i obchodnému rozvoju. Zároveň ocenil, že rakúska strana pokračuje vo výstavbe rýchlostnej cesty S8. Vyzdvihol aj prebiehajúcu modernizáciu železnice medzi Bratislavou a Viedňou.
Minister zároveň ocenil susedské vzťahy s Rakúskom, ktoré sú podľa neho na veľmi dobrej úrovni. Poďakoval rakúskej strane za promptnú pomoc v súvislosti so slintačkou a krívačkou. Vyzdvihol tiež ekonomickú a obchodnú spoluprácu SR a Rakúska, pri ktorej tiež vidí priestor na zlepšenie.
Ministri hovorili aj o cezhraničných kontrolách pre nelegálnu migráciu. Zhodli sa, že sú potrebné. Problematiku nelegálnej migrácie je podľa nich potrebné riešiť na úrovni EÚ. Obaja zároveň veria, že sa čoskoro rozbehne prihraničná spolupráca záchrannej zdravotnej služby oboch krajín. Diskutovali aj o energetických otázkach či aktuálnych zahranično-politických témach.
Ministerka vyzdvihla, že Slovensko a Rakúsko majú spoločnú históriu, súčasnosť, ale i budúcnosť v zjednotenej EÚ. Zdôraznila potrebu spoločne zastupovať spoločné hodnoty. Teší ju, že krajiny pri slintačke a krívačke preukázali, že dokážu spolupracovať pri nových výzvach. Navrhla tiež, aby krajiny spolupracovali v energetických otázkach. Rovnako považuje za dôležité zlepšovanie vzájomnej infraštruktúry, najmä vybudovanie viacerých mostov.
Ministri si v bratislavskom Devíne spoločne položením venca pri pamätníku Brána slobody uctili i štyri stovky mužov a žien, ktoré zahynuli na hraniciach pri pokuse o útek za „železnú oponu“ v rokoch 1945 až 1989.