Brusel 18. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu oznámila, aké právne kroky podniká proti členským štátom, ktoré si neplnia svoje povinnosti podľa spoločnej legislatívy. Voči Slovensku v júni vedie štyri právne konania, tri v oblasti životného prostredia a jedno týkajúce sa vnútorného trhu a priemyslu, informuje spravodajca TASR.
V oblasti životného prostredia EK zaslala do Bratislavy formálnu výzvu, aby Slovensko zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) po jej úprave z roku 2014.
Smernica vyžaduje, aby sa ešte pred ich začatím posúdil vplyv veľkých stavebných alebo rozvojových projektov z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Slovensko nepreviedlo správne všetky požiadavky smernice do vnútroštátneho práva. Nedostatky súvisia s včasnosťou rozhodnutí, možným konfliktom záujmov a s nedostatkom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Novela slovenského zákona o EIA platí od 1. januára 2025 a od 15. marca aj nový slovenský stavebný zákon, avšak aj napriek snahám o odstránenie nedostatkov legislatívny rámec na Slovensku nie je plne v súlade so smernicou EIA. Vláda má dva mesiace na to, aby vyriešila nedostatky, ak tak neurobí, EK ako ďalší krok vydá odôvodnené stanovisko.
Komisia zaslala odôvodnené stanoviská Bulharsku, Grécku, Maďarsku a Slovensku za nedodržiavanie smernice o hluku z roku 2002, ktorá identifikuje úrovne znečistenia hlukom. Smernica vyžaduje, aby členské štáty prijali mapy o vystavení hluku v rámci veľkých aglomerácií, pozdĺž hlavných železničných tratí, hlavných ciest a okolo veľkých letísk a informovali EK o zisteniach hlukových máp, aby Brusel mohol vypracovať správu o situácii vystavenia hluku v EÚ.
Krajiny, ktoré neoznámili EK všetky relevantné informácie o strategických hlukových mapách, majú dva mesiace na to, aby prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade ich môže eurokomisia zažalovať na Súdnom dvore EÚ.
EK zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko aj pre nesprávne uplatňovanie smernice o skládkach odpadov a rámcovej smernice o odpadoch. Prvá smernica stanovuje normy pre skládky, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie, vodu, pôdu a ovzdušie a ukladá členským štátom, aby na skládky ukladali iba odpad, ktorý bol predmetom úpravy. Podľa rámcovej smernice o odpade musia členské štáty zhodnocovať a zneškodňovať odpad spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie a prírodu. Komisia v novembri 2021 zaslala Slovensku formálnu výzvu, ale zistené nedostatky neboli odstránené a Slovensko neprijalo všetky opatrenia na podporu separovaného zberu, úroveň triedeného zberu komunálneho odpadu je nízka a kapacita zariadení na úpravu odpadu pred skládkovaním nedostatočná. Slovensko má dva mesiace na to, aby prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže EK podať žalobu na Súdny dvor EÚ.
V oblasti vnútorného trhu, priemyslu a podnikania EK zaslala formálnu výzvu Portugalsku a Slovensku, aby dodržiavali smernicu o oneskorených platbách z roku 2011. Oneskorené platby negatívne ovplyvňujú podniky tým, že znižujú likviditu, bránia rastu, oslabujú ich odolnosť a obmedzujú ich schopnosť prejsť na ekologickejšie postupy a digitalizáciu. Smernica ukladá orgánom verejnej moci povinnosť zaplatiť faktúry do 30 dní (60 dní pre zdravotnícke zariadenia). Súdny dvor EÚ rozhodol, že Portugalsko a Slovensko si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo smernice a opatrenia ohlásené po rozsudkoch nepriniesli dostatočné zlepšenia pri riešení tohto problému. Obe krajiny majú dva mesiace na to, aby vyriešili nedostatky. Ak EK nedostane uspokojivú odpoveď, môže prípady vrátiť súdu so žiadosťou o uloženie finančných pokút.
V oblasti životného prostredia EK zaslala do Bratislavy formálnu výzvu, aby Slovensko zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) po jej úprave z roku 2014.
Smernica vyžaduje, aby sa ešte pred ich začatím posúdil vplyv veľkých stavebných alebo rozvojových projektov z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Slovensko nepreviedlo správne všetky požiadavky smernice do vnútroštátneho práva. Nedostatky súvisia s včasnosťou rozhodnutí, možným konfliktom záujmov a s nedostatkom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Novela slovenského zákona o EIA platí od 1. januára 2025 a od 15. marca aj nový slovenský stavebný zákon, avšak aj napriek snahám o odstránenie nedostatkov legislatívny rámec na Slovensku nie je plne v súlade so smernicou EIA. Vláda má dva mesiace na to, aby vyriešila nedostatky, ak tak neurobí, EK ako ďalší krok vydá odôvodnené stanovisko.
Komisia zaslala odôvodnené stanoviská Bulharsku, Grécku, Maďarsku a Slovensku za nedodržiavanie smernice o hluku z roku 2002, ktorá identifikuje úrovne znečistenia hlukom. Smernica vyžaduje, aby členské štáty prijali mapy o vystavení hluku v rámci veľkých aglomerácií, pozdĺž hlavných železničných tratí, hlavných ciest a okolo veľkých letísk a informovali EK o zisteniach hlukových máp, aby Brusel mohol vypracovať správu o situácii vystavenia hluku v EÚ.
Krajiny, ktoré neoznámili EK všetky relevantné informácie o strategických hlukových mapách, majú dva mesiace na to, aby prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade ich môže eurokomisia zažalovať na Súdnom dvore EÚ.
EK zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko aj pre nesprávne uplatňovanie smernice o skládkach odpadov a rámcovej smernice o odpadoch. Prvá smernica stanovuje normy pre skládky, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie, vodu, pôdu a ovzdušie a ukladá členským štátom, aby na skládky ukladali iba odpad, ktorý bol predmetom úpravy. Podľa rámcovej smernice o odpade musia členské štáty zhodnocovať a zneškodňovať odpad spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie a prírodu. Komisia v novembri 2021 zaslala Slovensku formálnu výzvu, ale zistené nedostatky neboli odstránené a Slovensko neprijalo všetky opatrenia na podporu separovaného zberu, úroveň triedeného zberu komunálneho odpadu je nízka a kapacita zariadení na úpravu odpadu pred skládkovaním nedostatočná. Slovensko má dva mesiace na to, aby prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže EK podať žalobu na Súdny dvor EÚ.
V oblasti vnútorného trhu, priemyslu a podnikania EK zaslala formálnu výzvu Portugalsku a Slovensku, aby dodržiavali smernicu o oneskorených platbách z roku 2011. Oneskorené platby negatívne ovplyvňujú podniky tým, že znižujú likviditu, bránia rastu, oslabujú ich odolnosť a obmedzujú ich schopnosť prejsť na ekologickejšie postupy a digitalizáciu. Smernica ukladá orgánom verejnej moci povinnosť zaplatiť faktúry do 30 dní (60 dní pre zdravotnícke zariadenia). Súdny dvor EÚ rozhodol, že Portugalsko a Slovensko si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo smernice a opatrenia ohlásené po rozsudkoch nepriniesli dostatočné zlepšenia pri riešení tohto problému. Obe krajiny majú dva mesiace na to, aby vyriešili nedostatky. Ak EK nedostane uspokojivú odpoveď, môže prípady vrátiť súdu so žiadosťou o uloženie finančných pokút.
