Fiktívne živnosti: inšpektori ich odhalili 107, vláda ich odhaduje na 100-tisíc

Národný inšpektorát práce (NIP) odhalil v prvých troch štvrťrokoch tohto roka 107 prípadov fiktívnej živnosti, o 30 % viac ako v rovnakom období roka 2025. Inšpektori navrhli uloženie 53 pokút v celkovej výške 358 500 eur. Ich celková suma medziročne vzrástla o 90 %. Zistené počty sú výrazne nižšie než odhady vlády, podľa ktorých ide o viac ako 100-tisíc ľudí. Vláda preto pristúpila k sprísneniu a minimálnu pokutu pre zamestnávateľov chce zdvojnásobiť na 4 000 eur. O fiktívnu živnosť ide vtedy, keď človek formálne podniká na živnosť, no v skutočnosti pracuje ako zamestnanec: pracovný čas mu určuje objednávateľ, má jediného klienta a nemôže si samostatne organizovať prácu. Pre firmu je výhodou výrazne nižšia cena práce, keďže daňovo-odvodové zaťaženie živnostníka je nižšie než pri pracovnom pomere. Slovensko má najvyšší podiel živnostníkov s jediným zákazníkom v Európskej únii. Najčastejšie sa fiktívne živnosti vyskytujú v IT, stavebníctve, doprave a logistike, zdravotníctve, marketingu a v projekčných kanceláriách. Rozdiel medzi odhadmi a zistenými prípadmi čiastočne vyplýva zo spôsobu vykonávania kontrol. Pri inšpekcii musí firma poskytnúť doklady a vysvetlenia, znaky závislej práce však musí preukázať inšpektorát. Mnohé prípady patria do sivej zóny, ktorú nevedia presne vymedziť ani právnici. Otvorenou otázkou preto zostáva, či číslo 100-tisíc skutočne opisuje skryté pracovné pomery, alebo zahŕňa aj legitímne flexibilné formy práce. Dôsledky pre sankcionované firmy sa neobmedzujú len na pokutu, ktorá môže podľa zákona o nelegálnej práci dosiahnuť až 200 000 eur. Firma sa zapíše do verejného zoznamu a inšpektorát informuje Sociálnu poisťovňu, daňový úrad a úrady práce, ktoré môžu vymáhať nezaplatené odvody a dane. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií považujú za najrýchlejšiu cestu k zníženiu počtu fiktívnych živností cielené kontroly vo firmách, pri ktorých existuje podozrenie na takýto typ zamestnávania.