Bratislava 6. júla (TASR) - Umelá inteligencia (AI) zásadne ovplyvňuje
pravidlá pracovného trhu a v najbližších rokoch premení spôsob, akým firmy
definujú zručnosti zamestnancov. „Predpovedať vývoj pracovného trhu na dva až
tri roky dopredu je mimoriadne náročné. Umelá inteligencia sa vyvíja
bezprecedentným tempom, a to, čo sa dnes zdá byť nemožné, môže byť o niekoľko
mesiacov bežnou súčasťou práce,“ upozornil spoluzakladateľ projektu edubird
Ľuboš Masný.
Ďalší z dvojice
spoluzakladateľov projektu Juraj Zaťko uviedol, že nepôjde len o IT alebo
marketing. „Umelá inteligencia bude postupne prenikať do výroby, zdravotníctva,
školstva, obchodu, služieb, financií aj verejnej správy. Otázkou už nie je, či
sa konkrétna profesia stretne s AI, ale kedy a v akej miere,“ vysvetlil.
Práve preto sa mení aj samotná
podstata konkurencie na trhu práce. „Najväčšou konkurenčnou výhodou nebude
samotný prístup k AI nástrojom, ale schopnosť ľudí a firiem tieto nástroje
efektívne využívať. Čím skôr sa ich naučia používať, tým skôr získajú výhodu,“
podotkol Zaťko.
Efektívne využívanie umelej
inteligencie môže ľuďom ušetriť množstvo času aj peňazí a podľa odborníkov sa
ju môže naučiť používať prakticky každý. AI pomáha pri písaní e-mailov, tvorbe
marketingového obsahu či automatizácii administratívnych úloh.
Najväčšou prekážkou nie sú
technológie, ale spôsob myslenia. Ľudia často pristupujú k AI ako k
internetovému vyhľadávaču, čím využívajú len zlomok jej potenciálu. Umelá
inteligencia pritom podľa odborníkov dokáže pomáhať pri tvorbe obsahu, analýze
dát, riešení problémov či automatizácii procesov.
Ďalšou častou chybou je
nedostatočný kontext pri práci s AI a neefektívne „promptovanie“, teda nepresné
alebo nedostatočné zadávanie úloh AI. Čím viac relevantných informácií dostane,
tým kvalitnejšie výstupy dokáže generovať. Väčšina ľudí ju stále nevyužíva
naplno nie pre technológiu, ale nedostatok vedomostí a návykov.
Reagovať na technologický
pokrok a zmeny na pracovnom trhu v súvislosti s AI automaticky neznamená vedieť
programovať ani rozumieť technickým detailom jej fungovania. „Ide najmä o
schopnosť rozumieť možnostiam AI, vedieť, kde a ako môže pomôcť v praxi, a
zároveň poznať jej limity. Dôležitou súčasťou je aj zodpovedné a bezpečné
používanie vrátane schopnosti kriticky vyhodnocovať výstupy, ktoré AI generuje,
a uvedomiť si, že ide o nástroj na podporu rozhodovania, nie náhradu vlastného
úsudku,“ ozrejmil Masný.
AI pripravenosť zároveň
vyžaduje otvorenosť voči novým technológiám, ochotu experimentovať a prirodzene
zapájať AI do každodenných pracovných procesov. „Keďže sa umelá inteligencia
vyvíja mimoriadne rýchlo, rovnako dôležitá je aj schopnosť neustále sa učiť a
prispôsobovať sa novým nástrojom a postupom,“ uviedol.
Firmy sa podľa edubird už
nachádzajú v rôznych fázach adopcie umelej inteligencie. Niektoré ju aktívne
využívajú a optimalizujú jej používanie, iné len začínajú a ďalšie sa jej stále
obávajú. „AI kompetencie sa stávajú novou formou digitálnej gramotnosti. Už
nejde o to, či AI budeme používať, ale ako dobre ju budeme vedieť používať,“
dodal Masný.
