Výnos desaťročných slovenských štátnych dlhopisov sa od začiatku vojny s Iránom zvýšil z 3,1 % na 4,4 %. Ide o najvyššiu úroveň od roku 2011, keď eurozóna čelila dlhovej kríze. Pre štát to znamená, že si na finančných trhoch požičiava podstatne drahšie než pred niekoľkými mesiacmi.
Časť rastu má príčiny spoločné pre celú Európu. Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky sú vyššie a investori s rastúcimi obavami sledujú vysoké zadlženie západných krajín. Keď rastú výnosy na celom trhu, zvyšujú sa aj náklady Slovenska.
Svoju úlohu však zohrávajú aj domáce faktory. Riziková prirážka, ktorú investori požadujú za slovenské dlhopisy oproti dlhopisom krajín považovaných za najbezpečnejšie, sa zvýšila z 0,7 na 1 percentuálny bod. Podľa Denníka N toto zhoršenie súvisí s vysokými rozpočtovými deficitmi súčasnej vlády. Investori tak za financovanie slovenského dlhu žiadajú vyššiu kompenzáciu za riziko.
Dôsledky sa už prejavujú vo verejných financiách. V roku 2027 štát zaplatí na úrokoch z dlhu 2,5 miliardy eur, o 9 % viac než v tomto roku. Tieto výdavky obmedzujú priestor na financovanie zdravotníctva, školstva či verejných investícií. Ich objem môže ďalej narastať, keďže splatné dlhopisy vydané v období nízkych sadzieb postupne nahrádzajú nové emisie s vyššími úrokmi.
Hrozí tak začarovaný kruh rastúcich nákladov a dlhu. Ficova vláda už za posledné dva roky prijala viacero konsolidačných balíkov vrátane zvýšenia DPH a zavedenia dane z finančných transakcií. Najbližšie aukcie štátnych dlhopisov ukážu, či sa tlak na výnosy zmierni, alebo sa náklady na obsluhu dlhu budú ďalej zvyšovať.
