Bratislava 27. októbra (TASR) - Emisné povolenky na dovoz, respektíve uhlíkové clo, ktoré zavádza Európska únia (EÚ) od roku 2026, zásadne poškodí niektoré sektory ekonomiky, ohrozí zamestnanosť a vyvolá inflačné tlaky bez toho, aby krajiny mimo Únie boli zásadnejšie dotknuté. Upozornil na to hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda na základe článku v Energy Economics, ktorý skúma vplyvy uhlíkového cla v podrobnej analýze.
„Definitívne bolo uhlíkové clo schválené v máji 2023 ako súčasť balíka Fit for 55. Napríklad produkcia cementu v Česku klesne pre tieto nové povolenky na dovoz o 15 %, výroba ocele dokonca o 20 %. Na Slovensku podľa spomínanej analýzy však produkcia ocele klesne dokonca o 55 % a v Maďarsku zase výroba hnojív o viac ako 40 %. To bude mať nepriaznivý vplyv na zamestnanosť v daných sektoroch,“ priblížil ekonóm.
Nové povolenky na dovoz podľa odborníka podporia taktiež inflačné tlaky, ktoré budú nielen v uvedených krajinách silnieť pre drahšiu výstavbu nehnuteľností či drahšiu poľnohospodársku výrobu. Podľa Kovandu tak zdražie bývanie, potraviny, ale napríklad aj letenky, keďže letecká doprava a súvisiaca infraštruktúra sú odvetvia náročné na spotrebu ocele.
Nové povolenky na dovoz by mali byť síce primárne namierené proti krajinám mimo EÚ, tieto ekonomiky však, paradoxne, uhlíkové clo nepoškodí zďaleka tak ako ekonomiky samotnej Únie, najmä jej východnej časti. Dôvodom je podľa odborníka fakt, že EÚ postupne s nábehom povoleniek na dovoz ukončí prideľovanie priemyselných povoleniek v rámci systému ETS 1 zadarmo.
„Ukončenie prideľovania povoleniek EÚ ETS 1 zadarmo bude tlačiť cenu týchto povoleniek nahor, čo zasiahne najmä krajiny východnej časti EÚ, ktoré sú všeobecne chudobnejšie a stále si so sebou tiahnu záťaž energeticky nehospodárnej priemyselnej výroby z doby socializmu pred pádom železnej opony,“ dodal Kovanda.
