Slovensko približne pred desiatimi rokmi prestalo znižovať svoj odstup od vyspelejších ekonomík Európskej únie. Uvádza to Národná banka Slovenska (NBS) v každoročnej analýze Štrukturálne výzvy. Vlani dosiahol slovenský hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily 75 % priemeru EÚ. Česko, s ktorým sa Slovensko prirodzene porovnáva, sa dostalo na 93 %.
NBS rozkladá slovenský odstup vo výške 25 percentuálnych bodov na jednotlivé príčiny. Nižšia produktivita práce z neho vysvetľuje 18 bodov a nižšia miera zamestnanosti 10 bodov, kým ďalšie faktory rozdiel čiastočne zmierňujú. Problémom teda nie je iba to, koľko Slovákov pracuje, ale predovšetkým to, akú hodnotu vytvorí každá odpracovaná hodina.
Ani investičný vývoj neprispieva k zlepšeniu. Miera investícií klesla z 22 % HDP v roku 2016 na 20 % v roku 2024. Podniky vynakladajú na výskum a vývoj iba 0,6 % HDP, kým európsky priemer je 1,5 %. V hospodárstve, ktorému dominuje automobilový priemysel a montážna výroba pre zahraničné skupiny, vzniká veľká časť inovácií mimo Slovenska.
Rast brzdí aj starnutie obyvateľstva a jeho zdravotný stav. Očakávaná dĺžka života v zdraví je na Slovensku iba 57 rokov, o osem rokov menej než priemer EÚ. Menej rokov prežitých v zdraví znamená aj kratšie obdobie plnohodnotného pracovného života. Centrálna banka preto odporúča viac investovať do vzdelávania a vedy.
Analýza vychádza v náročnom období pre verejné financie. Vláda konsoliduje rozpočet a má obmedzený priestor na zvýšenie výdavkov na výskum a vzdelávanie, ktoré NBS považuje za rozhodujúce. Analytici centrálnej banky však zdôrazňujú, že bez zvýšenia produktivity nebude model založený na relatívne lacnej pracovnej sile a silnej priemyselnej výrobe stačiť na to, aby Slovensko opäť začalo dobiehať vyspelejšie ekonomiky.
