Cena nafty na viacerých čerpacích staniciach Slovnaft, Shell a OMV v Bratislave a krajských mestách prekročila dve eurá za liter. Túto hranicu už presiahla v auguste a priblížila sa k nej aj na jar 2022, krátko po ruskej agresii proti Ukrajine.
Za zdražovaním sú vysoké ceny ropy. Rast nezastavil ani vládou stanovený strop na marže čerpacích staníc vo výške desať centov na liter. Opatrenie obmedzuje zárobok jednotlivých staníc, neovplyvňuje však veľkoobchodnú cenu, ktorá závisí od medzinárodných cien a rafinérskych marží.
Práve na rafinérske marže sa sústreďuje pozornosť analytikov. Slovnaft so sídlom v Bratislave, jediná rafinéria v krajine, patrí pod maďarskú skupinu MOL a naďalej nakupuje „lacnejšiu“ ruskú ropu cez ropovod Družba. Slovensko a Maďarsko totiž využívajú výnimku z európskeho embarga na ruskú ropu prepravovanú ropovodmi. Nižšia marža Slovnaftu by podľa analytikov vytvorila väčší priestor na zníženie cien na čerpacích staniciach. Údaje švajčiarskej banky UBS na jar poukazovali na rafinérsku maržu MOL približne 30 dolárov za barel, oproti 20 dolárom v predchádzajúcich obdobiach.
Porovnanie s okolitými krajinami je pre Slovensko nepriaznivé. Spomedzi susedných krajín má najdrahší benzín a pri nafte je drahšie iba Rakúsko. Najviac sú zasiahnutí cestní dopravcovia, ktorí spotrebujú veľké množstvá nafty. Náklady na dopravu sa následne premietajú do cien tovarov, od potravín po stavebné materiály.
Drahšie palivá prispievajú aj k inflácii, ktorá by podľa odhadov komerčných bánk mala tento rok dosiahnuť 3,6 %. Časti obyvateľstva už výdavky vzrástli v dôsledku konsolidačných balíkov vrátane zvýšenia DPH účinného od roku 2025.
Vláda zatiaľ zasiahla do marží čerpacích staníc. Spotrebné dane, ktoré tvoria významnú časť konečnej ceny, sú však dôležitým príjmom štátneho rozpočtu. Ich zníženie by vytvorilo ďalší výpadok príjmov práve v čase, keď sa ministerstvo financií snaží obmedziť deficit. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by vláda takýto krok chystala.
