Ústavný súd: časť lex atentát o zákaze zhromaždení je protiústavná

Ústavný súd rozhodol, že časť takzvaného lex atentát, zákona, ktorý parlament schválil v júni 2024 po neúspešnom atentáte na premiéra Roberta Fica v Handlovej, je v rozpore s ústavou. Zrušené ustanovenie umožňovalo obciam zakázať zhromaždenie, ak by obmedzenia, ktoré spôsobí, najmä v oblasti súkromia, dopravy alebo zásobovania, boli v rozpore so záujmami obyvateľov. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť v lete 2024, vznikol ako balík opatrení na ochranu ústavných činiteľov. Okrem pravidiel ochrany bývalých premiérov a predsedov parlamentu vrátane doživotnej renty zaviedol nové dôvody na zákaz zhromaždení. Patrili medzi ne protesty v blízkosti obydlia osoby, s ktorou účel zhromaždenia súvisí, a zhromaždenia do 50 metrov od sídla prezidenta, vlády a všeobecných súdov, pri Ústavnom súde do 100 metrov. Úprava od začiatku vyvolávala kritiku. Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva upozornil, že niektoré ustanovenia môžu neprimerane obmedziť slobodu zhromažďovania. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský žiadal od vlády a parlamentu silnejšie záruky a Amnesty International Slovensko kritizovala tlak na obce, ktoré by tak boli nútené zakazovať zhromaždenia preventívne. Opozičné Progresívne Slovensko následne podalo na Ústavný súd podnet, v ktorom napadlo aj to, že zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní. Jadro námietky sa týkalo samotného princípu. Zhromaždenia sa na Slovensku nepovoľujú, ale oznamujú obci. Zákaz má zostať výnimkou viazanou na konkrétne riziká pre bezpečnosť alebo práva iných. Široké kritérium „záujmov obyvateľov“ však dávalo samosprávam veľký priestor na vlastné posúdenie a možnosť zablokovať protest len preto, že spôsobuje nepohodlie. Rozhodnutie sa týka tohto konkrétneho ustanovenia, nie celého zákona. Obce sa však už nebudú môcť odvolávať na obmedzenia pre obyvateľov ako na dôvod zákazu zhromaždenia.