Nemecký kancelár Friedrich Merz podmienil súhlas Berlína s viacročným rozpočtom Európskej únie na obdobie 2028 – 2034 záväzkom všetkých členských štátov financovať Ukrajinu v roku 2027 a v ďalších rokoch. Požiadavku obsahuje list, ktorý poslal predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi pred summitom lídrov v Dubline. Slovenský premiér Robert Fico označil tento krok za vydieranie. Podľa Euronews Fico varoval, že prepojenie oboch tém by bolo „veľmi nebezpečné“. Slovensko patrí spolu s Českom, Maďarskom a Bulharskom do skupiny krajín, ktoré odmietajú prispieť na dodatočnú pomoc Kyjevu. Spor je predovšetkým finančný, až potom politický. Deficit ukrajinského rozpočtu by mal budúci rok dosiahnuť približne 70 miliárd eur. Európska únia z neho chce pokryť 45 miliárd, potrebuje však zhodu vlád na tom, odkiaľ peniaze vziať. Merz svoj postoj zdôvodňuje bezpečnosťou kontinentu. V liste píše, že podpora Ukrajiny sa týka bezpečnosti Európy ako celku, a žiada, aby sa otázka potrieb Kyjeva vyriešila na budúci rok aj na nasledujúce obdobie. Využitie rokovaní o rozpočte ako páky dáva Nemecku, najväčšiemu čistému prispievateľovi Únie, značnú váhu, pretože viacročný finančný rámec si vyžaduje jednomyseľnosť. V roku 2025 Merz uvažoval o tom, že navrhne v Bruseli krátenie eurofondov krajinám, ktoré sa odkláňajú od spoločnej línie, a Fico vtedy odpovedal, že Slovensko sa nenechá zrovnať do latu. Pre Slovensko je rozpočet na roky 2028 – 2034 citlivou témou. Krajina zostáva čistým príjemcom európskych fondov, najmä kohéznych a poľnohospodárskych, z ktorých sa financuje významná časť verejných investícií. Dlhšia patová situácia pri novom finančnom rámci by mala priamy vplyv na plánovanie infraštruktúry aj na projekty firiem, ktoré počítajú so spolufinancovaním z EÚ. Summit v Dubline bude prvou skúškou požiadavky Berlína.
