V prvom polroku 2026 platili stredne veľké slovenské podniky za elektrinu jedny z najvyšších cien v Európskej únii. Podľa údajov Eurostatu, ktoré priniesol Denník N, je Slovensko s cenou 203,8 eura za megawatthodinu vrátane daní a poplatkov piatou najdrahšou krajinou EÚ. Pri plyne je situácia menej nepriaznivá: cena 73,6 eura/MWh je len mierne nad európskym priemerom.
Pri elektrine vychádza porovnanie so susedmi nepriaznivo. Rakúske podniky platili 180,4 eura/MWh, české 186,9 eura/MWh. V regióne zaznamenali vyššie ceny iba Maďarsko (217,9) a Poľsko (207,5). Pri plyne je poradie iné: najdrahšie je Rakúsko s cenou 82,3 eura/MWh, za ním nasleduje Poľsko so 77,7 eura/MWh, zatiaľ čo Maďarsko (68,3) a Česko (68,8) majú o niečo nižšie ceny než Slovensko.
Konečná cena elektriny závisí od viacerých zložiek. Veľkoobchodná cena na Slovensku sa odvíja od cien na energetických burzách v regióne; pripočítavajú sa k nej distribučné a prenosové tarify, systémové poplatky, spotrebná daň a DPH. Medzi systémovými poplatkami je aj tarifa, z ktorej sa financuje podpora obnoviteľných zdrojov a ďalších podporovaných foriem výroby.
Výsledkom je paradox, ktorý slovenskí priemyselníci dobre poznajú. Krajina vyrába elektrinu prevažne z nízkoemisných zdrojov, v jadrových a vodných elektrárňach, a po dokončení tretieho bloku Mochoviec pokrýva vlastnú spotrebu. To sa však nepremieta do nižších cien pre podniky, pretože veľkoobchodná cena sa tvorí na integrovanom regionálnom trhu a zaťaženie poplatkami zostáva vysoké.
Vysoké ceny zaťažujú ekonomiku, v ktorej patrí podiel spracovateľského priemyslu na HDP k najvyšším v Európe. V energeticky náročných odvetviach, ako sú chemický priemysel, hutníctvo, sklárstvo či papierenský priemysel, znamená rozdiel 17 až 23 eur za megawatthodinu oproti Česku a Rakúsku výrazné dodatočné náklady na každú vyrobenú tonu.
